Nórsko – ako sa z ateistov veriaci stali …
Stáva sa aj Vám, že si niečo vysnívate a ono to nakoniec dopadne úplne inak ? Mne často. Keď si Slavka vysnívala “nórsku svadbu” pod holým nebom (pardon, pod skleníkovým nebom) a požiadala nás s Andrejom o fotenie, zalial ma studený pot. Veď predstaviť si v Nórsku deň bez dažďa je len pre jedincov žijúcich svoj paralelný “matrix“. Tak som sa ja, ateistka, večne hľadajúca svoju vlastnú vieru, začala úpenlivo modliť. K slnku, k dažďu a vetru, nech si to len pekne rozmyslia a štvrtého júla zahrajú letné divadlo aké Nóri ešte nevideli.
Nie, ezoterické tance okolo ohňa sa nekonali, no s pribúdajúci dňami k tomu chýbalo už len málo. Predstava, že máme nafotiť slnkom zaliate svadobné fotky počas upršaného nórskeho dňa ma každé ráno trhala zo snov. Úplne som videla ako sa svadobní hostia hneď po prílete zo Slovenska (kde počasie mimochodom práve vyzliekalo dievčatá z bikín) zabalia do diek, posteľného prádla, skrátka, omotajú sa všetkým čo nájdu na izbách a s mohutným štrajkom oznámia, že hotel neopustia.
Dni do svadby plynú, rána nás vítajú chladivými deviatimi stupňami. Dážď ma väčšinou zdravil cestou do práce a pre zmenu aj z práce. S dáždnikom nad hlavou a šálom okolo krku som často myslela ako ma Slávka prosila o radu. Vyberala práve svadobné šaty a keď padla otázka na dĺžku rukávu, sebaisto som ju presviedčala o tej krátkej, letnej verzii. Bože, ako často som na “to“ tie rána myslela! Predstavovala som si ako ma v jej veľký deň prepichne pohľadom hneď po tom, čo sa jej od zimy naježia všetky chlpy ako dikobrazovi.
Vo štvrtok na nás však vykuklo slnko. Predpovede počasia začali hlásiť dvadsaťpäť stupňov a ja som začala veriť, že v meteorologickom ústave zlegalizovali ľahké drogy. Pravdou je, že tomu naozaj snáď nikto okrem Slavky neveril. Iba ona v kútiku duše zatínala zuby a modlila sa každý deň za zdarné konce. Matej s Espenom odviedli kus práce, skleník dostal jasné kontúry, podlaha bola objednaná a prípravy v plnom prúde.
Deň S
V deň svadby sme sa prebudili do slnkom zaliateho dňa a ja som na verande v krátkom pyžame popíjala kávu. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Bolo krásne nórske letné ráno.
Možno je Slavka čarodejnica, možno zabrali tie večerné ezoterické tance s Andrejom okolo postele, alebo sa skrátka vesmír kriví vtedy, keď to naozaj potrebuješ. Lebo, ako už Paľo Coelho napísal v Alchymistovi:
Všetko bolo nachystané, pripravené a tak sa mohla uskutočniť jedná krásna letná nórska svadba!
Aj vďaka skvelým ľudom, ktorí Slavke a Matejovi pri naplnení ich sna pomáhali sa tento krásny deň podarilo zrealizovať.
Toto čarovné miesto Slavka objavila na záhrade svojich priateľov. Nikto by si to v pôvodnej verzii asi nedokázal predstaviť ako miesto na svadobný deň. Slavka to však videla aj bez podlahy, ozdôb, a trámov. Srdce jej zapišťalo, Espen s jeho skvelou manželkou prikývli a tak sa všetko mohlo spustiť. Mimochodom, parádna výzdoba nebola iba v réžií nevesty, ruku k dielu priložila aj Espenova manželka Lise, pani domu, majiteľka čarokrásnej záhrady so skleníkom a najme najlepšieho kvetinárstva v Stavangeri.
Šmakózne jedlo pripravili Slavkine kolegyne – the best catering crew ever. Živo sa mi vybavuje ako som počas prípravy behala medzi stolmi a fotila jedlo. Tajne som pritom od hladu snívala, že si z tých orestovaných kuracích nožičiek postavím malé hniezdo. Budem sa napchávať lososom, koláčmi a ostanem na tom stole už navždy. Miesto toho som však na partizána kradla aspoň kúsky bagety, kde to kompozične najmenej bolelo.
Finále
Hostia čakajú na pláži a netušia. Na tvárach je vidieť napätie – “Je to naozaj to správne miesto? Kde je nevesta?” Iba zopár zasvätených sa usmieva popod fúz. Keď už slabšie povahy zvažujú odchod, v diaľke sa objaví čln s tou správnou posádkou.
Mladomanželia si pod dohľadom námorného kapitána sľúbili večnú lásku a potom sa už iba veselilo, tancovalo, jedlo a plakalo od dojatia …
Tak teda veľa šťastia Slavka & Matej. Prajeme Vám, nech Vás navždy hrejú rovnaké myšlienky, nech Vás vždy sprevádza láska a chuť spoločne sa zobúdzať do nového rána.