A treba povedať, že Jirkovi Macháčkovi by sa tu naozaj páčilo! Ospalé mestečko prilepené na ľavom brehu rieky Beas, navysoko obrastené sviežou marihuanou, iba cez most vzdialené od neprávom známejšieho Manali. Blízko, sťa by si jointom dohodil!

Vashisht – nič pre vozíčkarov. Miesto, kde by ste pravý uhol hľadali naozaj ťažko. Architektonická kakofónia.

570 km z Delhi ↑ smer “úplne iný svet” !

Zrážkový tieň Himalájí robí miestnu mikroklímu s mystickou atmosférou. Predstavte si toto – krajinu zbičuje prudký dážď, chvíľu na to ticho vystúpa z dolín hmla nad kývajúce storočné borovice až zmizne v oblakoch, do mohutných skalných stien kus opodiaľ sa oprie na pár chvíľ slnko a blikne aj na gigantické vodopády za domom, znova sa zamračí … Tak, to je októbrový Vashisht. Myslím, že niečo také sa muselo snívať Jamesovi Cameronovi tesne pred tým ako točil Avatara.

Pôvodný duch miesta, ktorého už napríklad z Manali úspešne vyhnali dlhoročné nájazdy zábavy chtivej izraelskej mládeže sa tu stále drží, a tak budete o “friday party”, “fullmoon party” a “party party” počuť iba z rozprávania. Ospalá atmosféra, bludisko úzkych uličiek vinúce sa ako pavučina medzi pôvodnou výstavbou, kde sa rovný povrch a pravý uhol hľadá naozaj ťažko. Nič pre vozíčkarov. Kravy na priedomí, verejné kúpele s horúcimi sírnymi prameňmi, Shivov chrám v kombinácií so stále lacným ubytovaním (bývali sme za 3€/deň, s kuchyňou) a dobrým jedlom robia z Vashishtu povinnú zastávku a vhodný spot na oddych od takmer čohokoľvek.

Otvorené domy a nízke ploty – ľudia tu majú k sebe stále bližšie.

Nikto sa tu nikam príliš neponáhľa a tak sa tu každé ráno nesie v ultra pomalom rytme.

Tož, hlavne “shanti shanti”.

Treba si však dať pozor na čierne diery – na tomto mieste totiž dni plynú inak. Vo Vashishte sme stretli mnoho ľudí čo sa kus potratili v časopriestore a aj my sme sa zabudli o týždeň dlhšie ako oproti pôvodnému plánu.

Klenot bol napríklad Ivan z ruskej Moskvy, ktorý tu zfajčený na blato denne už pol roka masíruje miestnemu bábovi chrbát. Termín “bába” je indický výraz pre duchovného vodcu. Ako sme však mali možnosť vidieť, tu sa skôr jednalo o bezdomovca s kvalitným prístupom k lacným drogám.

Voľne pohodený hamburger. Kravy sú v Indii posvätné a plne si to uvedomujú. Väčšinou držia vytrvalostný rekord v zavadzaní na najnevhodnejšom mieste.

Heslo “čaj, chillum, čapáty!”

Naše dni napĺňali krátke výlety do okolia, fotenie a vykecávanie s domácimi a ľuďmi z celého sveta – “nemecký” Bulhar Todor, blonďatá a sympatická Kim s kompletne potetovaným Filipom zo Švédska, najlepší izraelčan Sahar, kus stratená rakúšanka Eva, či náš obľúbení žolík – večne zhúlený no o to viac zábavný kašmírsky predavač textilu Tamer… To boli iba niektorí z mnohých.

Aktívnejší cestovatelia môžu využiť ponuku agentúr na kurzy varenia, lezenia a bouldrovania, jógu, thai chi, vytočiť pár stupákov na paraglidingu, či trebárs trekovať so sprievodcom po okolí. Keď prší tak chalani na dolnom konci mestečka natiahnu indoor slackline. Toto miesto má čaro, na pár dní sa to sem určite oplatí ohnúť !

Diskusia: