Abu Road Marushka

Tags:

Nákup motorky v Indii – ako na to?

Tento text je určený všetkým čo chcú jazdiť po krásnej a stále divokej Indii na svojej vlastnej motorke. Nákupom strojov sme sa zaoberali už dlho pred odletom a prvé tri týždne v Indii sme intenzívne chodili po garážach, zbierali rozumy, riešili to cez známych aj neznámych, hľadali na internete, .. a zo začiatku to vôbec nešlo. Vôbec. Veľa by sme už teraz urobili inak. Zbytočne sme investovali energiu neefektívne a zároveň prehliadali ponúkané riešenia, čo nás stálo veľa nervov a hlavne času. Dá sa tomu do určitej miery vyhnúť!

Dúfam, že tieto informácie budú niekomu osožné. Napríklad k naplneniu tajného sna precestovať na motorke Indiu z juhu na sever.

tachometer

Požičanie. Začíname s tým ľahším.

V Indii nie je problém si motorku akejkoľvek kubatúry požičať. Požičovne sú skoro na každom rohu a je to možné aj dlhodobo – pol roka nie je problém. Toto je najľahšia cesta ako sa tu dostať na dve kolesá. Značky Royal Enfield, Honda Activa, Bajaj Discover, … za niekoľko minút a pár rupií sa môžete ísť voziť. Má to však jednu (pre nás moc podstatnú) nevýhodu – s takto nadobudnutou motorkou následne nie je možné legálne prekročiť hranice štátu. Ak ste ju osedlali napríklad v Rádžastáne tak už v Maharastre budete so značkami RJ svietiť a lákať všetkých policajtov na poriadne prešetrenie kompletnosti papierov a prípadný bakšiš.

Naviac, evidenčné čísla požičanej motorky sú napríklad v Goa (najmenší a zároveň najbenevolentnejší štát kde je požičanie motorky väčšia formalita ako nákup balenej vody – článok o Goa tu) majú poznávacie značky požičanej motorky inú farbu – žlto čiernu – a tak budete práve špeciálne vy častejší terč “náhodných” kontrol.

vespy v Indii. Nákup motorky.

Aj nad takouto alternatívou sme uvažovali.

Pri dlhodobom prenájme sa dá dostať s cenou na 100 rupií na deň (sympatických 1.3€). My sme mali na začiatku požičaný skúter Honda Activa, miestnu legendu, ktorá je po značke Honda Hero Splendor celoindicky absolútne najpoužívanejšia. Za 400 rupií na dva dni. Bolo to mimo sezóny, v Goa na Palolem beach a trochu sme sa nachodili – normálna cena je o stovku či dve na deň vyššia. Pre porovnanie, hore na severe v Ladhaku (pre nás najkrajšej časti Indie, články tu) ide požičať Royal Enfield 350cc za 1000INR/deň, 500cc Desert Storm okolo 1500INR. Čím dlhšie, tým sa dá samozrejme uhrať lepšia cena.

Nákup vlastnej motorky

Ideme k tomu podstatnému. Ďalšia možnosť ako sa dostať v Hindustane na dve kolesá je kúpiť si vlastnú. Pre Inda žiaden problém – na stránkach ako olx či quikr je dosť veľa možností, stačí si len vybrať. My sme však potrebovali niekoho kto to s nami dotiahne pri kúpe aj papierovo a pomôže nám ju následne aj zlegalizovať. A to bol problém.

Prečo práve Honda Hero?

Drvivá väčšina bielych tu jazdí na kultovej motorke Royal Enfield, najme na 350 Bullet. Krásny stroj s podmanivým zvukom a zároveň tajný sen všetkých Indov. Tento pôvodne Britský koncept sa s malými obmenami majstruje od 1955 v indickom meste Madras (teraz Chennai). Stojí však na miestne pomery nekresťansky veľa a jej vlastníctvo je automaticky vstupenka do najvyššej motokasty.

Väčšina domácich tu preto z ekonomických dôvodov sedlá úplne iný typ motorky – nesmrteľný, s lacnými náhradnými dielmi, masovo rozšírený a preto na každom rohu ľahko opraviteľný, ľahký a s minimálnou spotrebou. Volá sa Honda Hero, Hrdina, a najme typ Splendor 100ccm.

Hrdina

Taká motocyklová AK-47. Moc neťahá, čo je dobre pretože je na tom podobne biedne aj s brzdami a na indických cestách sa aj tak bezpečne viac ako 70 ísť nedá. Moc nežerie, dokonca typ Smart má dojazd 85km na liter. Niečo presne pre nás! Potrebovali sme sa premiestňovať spoľahlivo, nenápadne, bez zbytočných problémov a opráv. Zamerali sme sa teda práve na túto značku a podľa ponuky v bazároch premýšľali už iba nad typom. Ako beloch tu totiž každý turista trčí ako vidly z hnoja. Beloch s Royal Enfieldom sa tak stáva pojazdnou tučnou peňaženkou a predražuje sa mu automaticky všetko – od ceny za ubytovanie až po už spomínanú balenú vodu.

India vyžaduje skúsených jazdcov. Haha.

Uhm, ďalšia vec. Musím priznať, že obaja nie sme nijak extrémne vyjazdení. Vlastne, vôbec sa nevyznáme v motoroch, Maruš má A-čkový vodičák kratšie ako poslednú farbu vlasov a ja tiež nie som dlhoročný člen Hells Angels. Preto sme logicky nechceli začínať kruto niekde vo veľkomeste medzi ostrieľanými vlčiakmi, s hardcore premávkou a tak. Skúšali sme teda najskôr na malých trhoch – v komornom meste Panjim, v komornom Margau sme taktiež mali pár nadháňačov, … (volajú to tu agent, či brooker) a naše indické telefónne číslo tri týždne viselo na dverách každej garáže v okruhu 10 kilometrov od aktuálneho ubytovania. Príklad. Ako z matrixu bol príbeh s “agentom Francisom Clarkom” ktorý poskytoval služby všetkých druhov – učiteľ autoškoly, tréner karate, predajca motoriek, sprievodca, .. –  ale o tom inokedy. Nepodarilo sa to.

Najväčší trh je vo veľkých mestách

Bombaj, Delhi, Kalkata, Chennai… Presunuli sme sa teda do toho najväčšieho, do Bombaja, ubytovali sa v časti Fort a rozhadzovali siete na všetky strany. Niekde na internete som čítal o celej dlhej ulici so second-hand motorkami, ale poznáte to – nepoznačíte si to a keď to potom skutočne potrebujete nájsť tak sa vám to týždeň skrýva za rohom.

Tá ulica sa volá Lamonten road. Je kúsok od vlakovej stanice Grand road a keby sme to vedeli skôr tak by sme určite začali tam. Nakoniec sme na Lamonten kupovali aspoň prilby, brašne, doplnky a dávali opraviť laptop. Je to totiž miesto kde ide kúpiť od rakety po Savo, úplne všetko. Z centra sa tam dostanete pohodlne autobusom č. 66, 61 za pätnásť minút a desať rupií, každý lokál vám ochotne poradí ako. Čiže, ešte raz – Bombaj a Lamonten road !

My sme však túto info na začiatku nemali a tak sme lietali na Andheri East, cez celé mesto, do “Shalimar Bike Bazaar(z vizitky – Shop No.8, Sanjaj Appa Chambers, Charat Singh Colony, New A.K. Link Road, Andheri (E), Mumbai 400 093). Nakoniec sme zobrali Hondu Hero Splendor Pro 100cc a Honda Hero Passion Xpro 110cc. Obe sú udržiavaný ročník 2013 a brali sme to za 36 tisíc rupií kus s dohodou na papieri a so štemplom, že to potom od nás u Shalimara za 5 mesiacov kúpia za 28 a 30 tisíc naspäť. Uvidíme.

Parking. Nákup motorky.

Zdechlé Vespy. Zvažovali sme všetky možnosti.. 

Nákup. Zber papiera, alebo čo je dobré mať keď sa v Indii vydáte na cestu:

  • originál techničákcertificate of registration – veselo modrý papier kde je uvedený majiteľ, meno jeho ženy, miesto registrácie a všetko o motorke. Tu by som chcel uviesť jeden podstatný detail – nie sú tam naše mená. Jazdím na motorke dajakého Ramchandra Sambleho, ktorý ju predal do bazáru a bazár ju zasa obratom strelil nám. Muška to má tak isto. V Indií nieje totiž ľahké prihlásiť motorku na meno cudzinca, človek musí mať okrem nervov aj pevnú adresu, znalosti a veľa voľného času na vybavovanie. Tak sme zvolili túto, pre nás tiež nie štandardnú cestu. Indovia sa tomu ale nedivia a nám nezostáva nič len veriť, že sa jedno ráno pán Ramchandra nezobudí zle a nenahlási krádež… (pre nechápavejších znova, my sme tie motorky neukradli, my sme ich legal kúpili no ako majiteľ je napríklad v mojom prípade stále uvedený pán Ramchandra)
  • platné poistenie motorky – na tom sa neoplatí šetriť. Je to ako u nás, existuje zákonné a potom s vyšším krytím.

  • osvedčenie o emisnej kontrolePollution Certificate, PUC – nutná formalita, žltý papier, ktorý vydávajú na počkanie na pumpe za štyridsať rupií. Stačí cvaknúť pár peňazí a cez emisnú kontrolu v Indií prejde aj prasknutý ropovod.

  • dohodu o používaní motorky na daný čas – delivery note – nieje to nutné, je to v podstate obojstranne výhodný papier dokladujúci fakt, že bazár neplatí za škody spôsobené počas nášho používania a my máme zasa doklad, že nám oni dané motorky používať dovolili.

  • medzinárodné vodičské oprávnenie – mne kontrolovali vodičák po desiatich kilometroch hneď v Bombaji, Muške nikdy. Tak si vyberte.

Čo sa zíde:

  • podpísaná a orazená dohoda o spätnom odkúpení motoriek. Máme všetky papiere na predaj aj po vlastnej osi, no vraj v Indii nieje možné streliť motorku z jedného štátu v inom. Zisťujeme podrobnosti, nakoľko sa nám do Bombaja už znova veľmi nechce. Na severe sú naviac motorky nedostupnejšie, to znamená drahšie.

Konečná, vystupovať

Všetko. Toto je zoznam papierov, ktoré sme zhromaždili k motorke a ktoré vozíme vždy so sebou. Určite je možné jazdiť aj bez toho.  A určite ani my nemáme všetko čo si prípadne úplatku-chtivý policajt vie vymyslieť. No snažili sme sa to maximálne fixnúť. Jazdíme vždy s prilbou, pod speed limit a tak, aby sme nedávali zbytočne dôvod nás riešiť. A keď na to raz príde tak… živých nás nedostanú! Ale nie..

Better safe than sorry!

India. Otka v Jodhpure.

Palác v meste Jodhpur. Normálne sa tam dá dostať iba po vlastných, alebo predraženou drožkou. S vlastnou motorkou to však nieje problém.

Je jazda po Indii na nezaplatenie ?

Ešte ceny niektorých doplnkov a ďalšie veci okolo (opäť netreba brať ako dogmu, v Indii zjednávate aj v lekárni):
• poťah na sedlo – 150INR • brašňa na nádrž – 100INR • benzín – 65INR (berieme iba z Bharat Petroleum / HP – osvedčil sa) • liter oleja – 310INR • nová duša Splendor – 280INR • gumycuky na bagáž X typ – 100INR • nové pneumatiky – 2.900 INR (tubeless indické TVS, vrátane výmeny v meste Bikaner. V Bombaji pýtali 4000 )

 

India, motorky a piknik. Nákup motorky.

Prvý piknik v tráve, s vlastnou motorkou si totiž pohodlne zastavíte kde a na ako dlho len chcete! Pripíjame šumienkou na zdar výprave.

DODATOK

Happy end. Všetko dobre dopadlo. U Shalimara v garáži od nás odkúpili naspať motorky bez akýchkoľvek problémov a vyplatili na počkanie dohodnutú sumu. Majiteľ sa zachoval v každom ohľade ako gantleman a čo sľúbil aj dodržal. Takže – Baliho určite odporúčame! Netreba brať motorky na pol roka ako sme to spravili my. Určite vám bude ochotný ušiť ponuku na mieru, veď ste predsa v Indii. Oni vedia, ako sa správať k zákazníkovi …

Diskusia:

Tags: