Kambodza, Cambodia prašná cesta v stratenej dedine

Tags:

12 vecí o Kambodži ktoré ste nevedeli

Už to tak raz bude, že každá krajina nás v niečom vychová. Dá lekciu. Každá má potenciál  niečo do života vysvetliť a je len na nás koľko sa z nej naučíme. Ide to prirovnať ku knihám –  India je v cestovateľskej bibliotéke objemná niekoľkozväzková encyklopédia, Indonézsky ostrov Gili kratší románik. A Kambodža? Už pred samotnou cestou sme v nej často virtuálne brzdili cestovateľské rozhovory, mnoho kamarátov nám ju masívne odporúčalo ako domov ľudí v nadživotnej veľkosti – srdečných a stále prírodných – doposiaľ nenasiaknutých masovým turizmom. Vraj, pokiaľ neskončíme niekde v prefláknutom chráme Angkor Wat tak máme šancu vidieť divočinu! Aká bola skutočnosť? Tu je pár vecí čo v nás zostalo po prežití knihy s názvom Kambodža !

Začíname, nastupovať!

1. Offroad na diaľnici. Aj napriek aktuálne radostným ekonomickým ukazovateľom treba napísať, že je Kambodža stále jedna z najchudobnejších krajín sveta. Príčin je viacero. Pár dekád netradičnej politiky červených Kmérov, podčiarknutých zvrátenými čistkami inteligencie koncom 70. rokov, či bezostyšná korupcia s väčším dosahom ako šampón Head & Shoulders, od korienkov po končeky. Tým by šlo pri menovaní začať. Stále chýba kvalitné školstvo, zdravotníctvo, infraštruktúra. Väčšina ciest je bez asfaltu. Nezabudnem na hraničný prechod Pleiku – Oyadav, kde nám po štvrť roku rozmaznávania skutočne kvalitnými vietnamskými cestami po pár metroch v Kambodži zrazu vypli pod kolesami asfalt a čau – prach a slzy.

Prechod džungľou. Offroad. Kambodža na motorke Honda Win.

Nie, toto nebol piesok. Nie je väčšie prekvapenie ako hupsnúť za zákrutou do prachu s naloženou motorkou až po prednú vidlu. Miestni naše občasné rozčarovanie nechápali, pre nich je to prirodzenejšie ako dýchať.

Príprava na prechod cez rieku. Kambodža na motorke Honda Win.

Lunochod. Práve prebieha prieskum terénu. Úsmev značí, že ideme plávať. Frog academy!

Malí ľudia

2. Krajina generácie Z – pri našom životnom štýle to znie ako sci-fi, no polovica Kambodže má podľa štatistík vek pod 20 rokov. Aziatom sa to síce odhaduje ťažko, no tomuto ide veriť. Päť násobné matky sú na vidieku slabší priemer. Krásne je to najme podvečer, keď sa decká hrajú na ulici futbal či skáču na trampolíne. Kambodža leží v trópoch kde je celoročne teplo. Chalani tak behajú snáď do 4 rokov celodenne komplet holí. Dedinský dom bez jedného “hoľaka” vám po dvoch dňoch príde podozrivý!

Malý chlapec v dedine v dome na koloch. Kambodža na motorke Honda Win.

Domy na stračej nohe to majú v provincií Ratanakiri po poslednom období dažďov nahnuté. Nie je to však nič čo by nevyriešila ďalšia podpera!

Veľké jazero

3. Tonle Sap, v preklade “Veľké jazero”. Jedno z najväčších slano-vodných jazier juhovýchodnej Ázie. Plavky však radšej nechajte doma – toto skutočne nie sú Zlaté piesky. Domy na koloch, kostoly na koloch, školy na koloch, okolo kilometre ryžových polí, spleť kanálov a rákosia dokonale zabrzdia pohľad do diaľky. Táto veľká kaluž počas obdobia dažďov zväčšuje rozlohu desaťnásobne – na 25 tisíc štvorcových kilometrov. Ako keby sa Bratislavský kraj po daždi rozlial na polovicu Slovenska! Chceli by ste?

Deti v Kambodži sa umývajú v jazere Tonle Sap, okolo domy na koloch. Kambodža na motorke Honda Win.

Malá dedina pri Veľkom jazere. Úspora. Toto je cesta ako oprať a okúpať sa zároveň. Časté mytí krátí žití!

Ká ako …

4. Korupcia obecná. Že to žije aj na Slovensku? Pcha, toto teda nie! Po mesačnom intenzívnom školení v Kambodži som pochopil, že to u nás nie je až tak zlé a aj na našom malom milom Slovensku musíme ešte zamakať. Priestor tu je! Pochopili sme to hneď po prechode hraníc, keď nás súdruh policajt skasíroval o 35 dolárov. Udialo sa tak pod veľkou tabuľou s oznamom, že turistické víza sú za tridsať.  Vraj, keď chcem za tridsať tak sa mám ísť spýtať na ambasádu. A bolo dohovorené.

5. Aj napriek všetkému hore uvedenému sú miestni ozbrojení smiechom ťažkého kalibru a neboja sa ho použiť. Okamžite, nie len v sebaobrane. Toľko úsmevov na meter štvorcový som nevidel ani v nápravno-výchovnom ústave pri čistení štetcov toluénom.

Smejúce sa deti v na školskom dvore. Kambodža na motorke Honda Win.

Vážna vec! Práve vrcholia majstrovstvá Kambodže v narvaní sa do jedného kruhu!

A samozrejme! A, Ang, Angko …

6. Angkor Wat ! Najväčší náboženský komplex na svete. Vystavaný pred viac ako osemsto rokmi, zasvätený hinduistickému Višnuovi, no v súčasnosti skôr slúžiaci Satanovi. Kvitne tu vo veľkom biznis obecný, Angkor je pre Kambodžu gigantický zdroj príjmov. Nekonečne prúdy Číňanov lejúce sa denne z autobusov, kilometre selfie tyčí a do toho tak nejako nariedený, vegetáciou obrastený chrám. Bolo to pekné, no my sme poklad Kambodže našli úplne inde – v bežných ľuďoch dobrej vôle, kdesi ďaleko na opačnom konci.

7. Súdruh Pol Pot. S týmto menom bude už naveky spletená najrýchlejšia genocída sveta. Udialo sa tak na chvoste 70. rokov a presná bilancia obetí nie je doteraz známa. No oficiálny údaj “milión až tri” hovorí tak nejako za všetko. Pol Pot považoval inteligenciu za hrozbu aj napriek tomu, že bol sám vysoko vzdelaný. Minulosť už zmeniť nejde, budúcnosť bude aj sama a tak nám zostáva žiť prítomnosť. Najlepšie, ako to ide, a Kambodža o tom vie svoje. Nie je tajomstvo, že väčšina “seniorov” nad 40 rokov musela onehdy nejakým spôsobom stáť svojho času na “správnej” strane. Treba ísť však ďalej…

8. Pri platení, braní misky s ryžou, podávaní paličiek či akomkoľvek inom bártri vždy berte predmet oboma rukami. Ako by to čo beriete vážilo metrák. Tento akt šlo pozorovať síce už vo Vietname či inde v Ázii, tuto to však hrali všetci a pristupovali k tomuto aktu s vážnosťou. Týmto gestom vyjadrujete úctu, že si ju vážite. A naopak – ak chcete byť za hulváta tak na všetky hore uvedené veci použite ľavú ruku či ukazujte na ulici po ľuďoch prstom. To zaberie!

Tož dobré prase všetko spase !

9. Pes Bobík, pavúk, žaby, had, stredne veľký netopier, chrobák bez kroviek či ten s krovkami, húsenice, … proteíny tam sú a zjesť ide snáď všetko. Pražený lúčny koník vám bude za chvíľu chutiť ako Pringles. Skutočne to nie je zlé. To k chrobákovi nosálikovi veľkosti elektrickej roztrojky sme si museli hľadať cestu dlhšie a bol to, ehnm, ne-za-bud-nu-teľ-ný zážitok.

Jedlo na trhu v Kambdoži. Kambodža na motorke Honda Win.

Trh v Banlungu, kde sme chodili na vege polievku. Toto, bageta a hoisinská omáčka bolo naše raňajkové ultra kombo.

10. Zostaneme pri potrave. Kto chce zajesť chrústa exotickým ovocím tak nie je snáď na svete lepšia krajina! Mango, longan, dragon fruit, lichi, durian prierazný ako desina vrták, jack fruit, … a mnoho ďalších, z ktorých väčšinu nepozná ani regál v obchodnom dome Lídl. A samozrejme – banány. V Siem Reap sme pojedli pani Cham Thou polovicu banánového háju. Jej odroda “Nam Va” bola skrátka ultratop! Spomíname na skutočné banánové nebo.

11. Kikirikí, ráno raníčko ! Rovnako ako vo Vietname tak aj tu vstávajú pracanti veľmi skoro. A tým veľmi myslím skutočne veľmi – budíček pokojne o štvrtej a tak. Vonku bol zvyčajne tesne po svitaní väčší frmol ako o deviatej večer. Ak vás z postele nestoporí všade prítomný kohút od susedov tak to určite zvládne na playback do červena vykrútená mantra z blízkeho chrámu. Svetlo od šesť do šesť, celoročne, tak sa na to dá časom privyknúť. No nebojte sa. Nie je to národ prepnutých workoholikov. Na poludnie je často tak teplo, že si aj spotená ťava zalezie radšej pod lopúch niekam do tieňa. Väčšina miestnych vtedy dve hodinky visí v hamakách, hompáľa nohami a počíta sliepky.

Malý, ale šikovný!

12. Pred nocou v džungli pri NP Ratanakiri sme sa pýtali miestnych, čo im tam žije za smrteľne jedovaté zloby. Tiger – duch noci – je vraj plachý rovnako ako u nás rys ostrovid, možnosť pozorovať ho v otvorenej krajne je vzácna. Naopak, divoké prasa už vie zobudiť, no taktiež nepredstavuje reálnu hrozbu. Had už by to zvládol, no skutočný nepriateľ je o veľa menši. A dá o sebe spoľahlivo vedieť! Moskit. V kombinácii s maláriou hojne sa vyskytujúcou okolo Mekongu to bola pre nás častá téma nočných rozhovorov. Mali sme to hneď aj s praktickou ukážkou – keď sme sa v malej nemocnici v Siem Pangu zoznámili s čerstvo nakazeným drevorubačom. Nebola to sranda – ten kus chlapa nevyzeral ani trochu radostne. A inak – zhodli sme sa, že ešte nikdy sme počas jednej noci nemali toľko snov ako v tej džungli. A to sme ani nič nefajčili!

Kambodža na motorke Honda Win. Pohodička v hamake Ticket to the moon.

Spanie v džungli bolo nezabudnuteľné. Nikde sa nám zatiaľ nesnívalo viac ako tam.

S hamakou v kambodžskej džungli. Kambodža na motorke Honda Win.

Pohodička parádička, škriekanie vtákov a prvé lúče v džungli pri NP Virachey.

PS: Je to naozaj krajina zázrakov. V Kambodži ide šoférovať v zváračskej kukle a zvárať v slnečných okuliaroch!

Kambodža na motorke Honda Win.

Duo Marushka po prechode džungľou, oháknuté do poslednej módy. Fit a sexy, ako diktuje Paríž.

Diskusia:

Tags: