Náš týždňový permit platí na celú širšiu oblasť okolo Lehu a vypozorovali sme, že ho kontrolujú iba cestou tam -> naspäť nikoho na kontrolách nezaujímal a už sme si len mávali ako po lobotómií. Zostáva nám stále pár dní a dáme Lehu vale a hybaj na jazero Tso Moriri. Prvých ~50 kilometrov je spoločných s cestou na Pangong Tso, ktoré sme okamžite škrtli ako príliš turistické. Nedávno sa totiž práve tam točil bollyoodsky megatrhák “Traja idioti” a tak tam teraz chvíľu smerujú úplne všetci.

Expedičný junk food. V tejto nadmorskej výške boli tie chipsy nafúknuté ako v lietadle.

Všetci okrem nás

My sme to v Upshi trhli doľava a sprevádzaní majestátnou riekou Hindus pokračujeme – symbolicky proti prúdu – dolinou ďalej. Štandardne nás však v týchto miestach opustila aj cesta. Prach, kamene, štrkopiesky a priemerná rýchlosť lízla opäť jednociferné číslo. Vyklepaní ako sobotný koberec kývneme na homestay v dedine Kesar.

Kuchyňa v Ladakhu a náš homestay cestou na Tso Moriri. Všimnite si, ako sa viem oduševnene tváriť. Ruka na prsiach, výraz mladého Kafku, všetko.

Kesar homestay a skromné raňajky. Chutilo to ale výborne!

Plná poľná, pripravený na štart. Šesť mesiacov sme niesli na motorkách všetko, čo nám bolo treba. Nie je teda náhoda, že máme na sebe stále to isté.

V Indií často nechápete súvislosti. Dve hodiny idete tankodromom v podobe koryta rieky, aby vás za zákrutou na desať kilometrov objal stále schnúci pruh čerstvého čierneho asfaltu. A potom znova nič. Takto nejak sa to striedalo až k Tso Moriri, pričom sa posledný úsek tesne okolo jazera už ani nesnažil maskovať za cestu. Čo sme nevyklepali z motoriek vtedy pôjde oddeliť už iba flexou.

Idete si takto po piesku od nikiaľ nikam, zrazu duna, zaborené predné koleso a držka na zem. Na takomto mieste to nejde dať pohodlne ani na stojan ! (+nasledoval samozrejme rituál čistenia sviečky..)

Jedno z jazier pred samotným cieľom – dokonalo neriedené nič. Ani živá duša, signál na mobil či elektrické drôty.     N – I – Č.

Dzo, yak, dzo dzo yak. Morzeovka písaná na svahy Malého Tibetu.

Na konci sveta sú hranice s Čínou

V Karzoku majú svojský zmysel pre humor – ponúkajú stany v cene hotela v Nemecku. Bolo by to vtipné, keby tam bola iná možnosť, čo oni samozrejme vedia. Najbližšia dedina je niekoľko hodín cesty a jazero sa pomaly halí do tmy. Po zistení, že si naviac na akýkoľvek tovar prihadzujú paušálne nad vládou stanovené M.R.P. (Maximum Retail Price) sa vzdávame – krčíme plecia, ukazujeme prostredník a unavení odchádzame za kopec hľadať bivak.

Kus za dedinou sa vylúpne prístrešok na kempovanie. Je rozhodnuté, no betónová dlážka už čo-to prezrádza o najbližšej noci. Esteticky  aspoň rozmiestnime sviečky a vonné tyčinky, aby sme si aspoň takto otupili inak až nemiestne triezvy pohľad. Na zem rozprestierame našu piknikovú dečku a púšťame sa do hľadania podstieľky. V 4 522 m.n.m. vás nezachránia čečinové stromy. Ani plastové vrecká čo sme doteraz používali ako “waterproof” ochranu na všetko – od vlasov až po nohy. Dokonca ani chatrné oblečenie z bágla situáciu nezjemní..

Celé zle

Na seba si postupne navliekame všetko čo je v ponuke a klepúc kosu pozorujeme divadlo okolo. Dávame dobrú noc ľadovcu nad strechou, k tomu dva poctivé logy slivovice od chalanov z Lehu a zošuchneme sa do spacákov “Comfort +5°C”. Čakala nás  dlhá, predlhá a chladná noc.

Pozn.: Keď vás niekedy napadne spať v 4 522 metroch bez riadnej výbavy tak áno – je to blbosť. Pokiaľ nie ste člen Babjakovej skupiny “Ľadové medvede“, alebo budhistický mních s čiernym pásom v meditácií tak ráno s úsmevom určite neprivítate.

Tu sme spali. Nezabudnuteľná noc bez výbavy v 4500mnm. Luxusné nespanie. Nespalo sa tam skutočne krásne !

Výhliadka na Tso Moriri tesne pred západom Slnka. V Číne evidentne prší.

Bolo to nedávno, v podstate včera, no nám sa už teraz nechce veriť, že sme to všetko prežili …

A druhý deň viažeme všetko ešte pred svitaním a odchádzame za lepším – necestou do Manali. Naše dve Hondy majú už teraz dosť a nás čaká ešte niekoľko tisíc kilometrov dlhá cesta cez pol Indie naspäť do Bombaja.

Diskusia: