Polrok v Indii. Ako sme vyzerali.

Tags:

Polrok v Indii – zhodnotenie

Game over.

Sme naspäť v Bombaji. Od posledného razu o takmer šesť mesiacov starší, pár vrások (snáď) skúsenejší a nepochybne o nespočet zážitkov bohatší. Opúšťame neobyčajnú krajinu. Nie preto, že chceme – proste nám končia indické víza a my musíme preč. Vyzeráme ako po vojne. Chudí, zodratí, navonok špinaví, divne opálení na zebru, ale aj tak dajako správne spokojní. O čom to vlastne celé bolo? Čo nám cesta dala a čo vzala? Spravili by sme niečo inak? A hlavne – išli by sme do toho znova? To a viac sa teraz pokúsim zodpovedať. Aj sám sebe.

Lokálna preprava v Indii. Ľudia na streche auta.

Bezpečnosť nadovšetko! Ako vidíte, v Indii používa pásy iba srab. Po havárií dvoch menších osobných áut tu môže byť pokojne aj 56 zranených.

Pár čísel

Na začiatok fakty. Mám to ako z iného života, bolo treba sa celkom hlboko hrabať v poznámkach a samého ma výsledok prekvapil. Naozaj, je to ako iný život.

Cestu sme začali symbolicky prvého apríla 2016, toto píšem 12. septembra. V Indii sme teda boli 165 dní, 5 a pol mesiaca. Za tento čas sme prešli 2388 km vlakom, 8036 km na vlastných motorkách, pár stoviek autobusom a snáď rovnako tak pešo. Celá táto sranda nás spolu vyšla 3114€. Z toho letenka 606, motorky sme neskor predali s rozdielom 300 a 240 sme dali za benzín. Ubytovanie 750, zvyšok všetky ostatné výdaje – jedlo, vstupy, oprava motoriek,… Som prekvapený – na to, čo sme všetko prežili sa mi to zdá veľmi málo.

Prešli sme cez 9 indických štátov – Goa, Maharastra, Gujarat, Rajastan, Punjab, Jammu & Kashmir, Himachal-Pradesh, Uttarakhand a Haryana, všetko okrem prvého na 100cc motorkách. Teplotný rozptyl Nagaur – Khardoungla cez 50°C. Cez nacucané pralesy Gudžarádu až po vysoko položené púšte medzi Karakoramom a Himalájami. Veľa, veľa zážitkov.

Naša približná trasa sa dá vidieť tu – MAPA

Motorkami cez Himaláje. Dvaja blázni na cestách

35km úsek cesty NH1 Kargil – Mulbekh. V týchto kopcoch sme strávili viac ako mesiac počas dobrovoľníctva v škole SPDS.  Je víkend a my práve ideme do Kargilu na @ internet !

Čo by sme spravili inak

Pred cestou sme sa snažili nachytriť a načítať množstvo článkov. Dozvedeli sme sa o tom, ako je India psychicky náročná a veľmi nebezpečná. Mali sme rešpekt, dalo by sa povedať, že až obavy o to ako budeme v takto stresovom prostredí fungovať pol roka. Teraz, na konci toho celého cirkusu už môžem napísať – tá “naša” India bola úplne, ale úplne do pohody. Išli sme si svoje a kde sa dalo obtekali vychytené turistické miesta presne tak, ako to máme radi. Šlo to. Keď sme sa občas vynorili k odporúčaniam zo sprievodcu Lonely Planet tak sa koncentrácia rôznych chytrákov s hadími očami samozrejme nápadne zvýšila – to áno – no všetko bola voľba a dalo sa tomu vyhnúť.

Kto má možnosť vymaniť sa zo stereotypu, trochu času a úprimnú chuť spoznávať tak India je správna destinácia. My sme sa tu zamilovali. Pamätám sa, ako som po vybavení 6 mesačných víz premýšľal čo tam budeme tak dlho robiť. Myslel som, že to bude stereotyp a nuda. Už si to nemyslím. India je – nie len veľkosťou – ako Európa. Každý štát je iný. Niektoré majú dokonca vlastnú reč a rozdiel medzi Ladakhom na severe a Keralou na juhu je takmer ako medzi severným Grónskom a južným Sudánom.

Kedy ísť ?

Z časových dôvodov sme vyrazili v apríli, v období sucha a hlavne – veľkého tepla. Aj domáci sa divili prečo. Odpoveď je, že keby sme nešli na sever, do Ladakhu, tak by sme aj my určite zvolili inteligentnejšiu časť roka. V tom prípade by totiž naozaj nemalo zmysel ísť v 47°C  cez Rádžastán. Stačilo by počkať pár mesiacov a aj tu by sa dalo pokojne fungovať. To už ale v Ladakhu, v sedlách nad 5000mnm, mrzne a husto sneží. A práve o túto časť nám predovšetkým šlo, to bola naša najväčšia výzva. Práve v letných mesiacoch to tam bolo na parádu!

Na motorke cez Himaláje. Rohtang pass na 110cc motorke.

Priesmyk Khardong La. 5359 metrov nad morom. Najvyššie miesto našej cesty.

Čo si určite zobrať a čo nám chýbalo

Pravda je, že v Indii kúpite úplne všetko. Vo väčších mestách zoženiete baterky do GoPro 4, dátový kábel na Samsung či spirulínu za polovicu “európskej” ceny. Poznám však aj lepšie kratochvíle ako hľadať v dvadsať miliónovom Bombaji po obchodoch blond farbu na vlasy a hlavne – ak sa na niečo potrebujete skutočne spoľahnúť tak je lepšie to mať overené a priniesť si to už z domu.

Zoznam

• háčiky do vlaku – osvedčili sa. Táto “maličkosť” o ktorej sme sa dozvedeli na spriatelenej stránke nacaj.cz nám zachránila spanie vo vlaku

• kvalitný visiaci zámok + aspoň dva kľúče s gumičkou na zápästie (kľúče na zápästí asi úplne dobre nevyzerajú, no je to ultra-praktické, dá sa s tým aj do vody a tak)

• kvalitný opaľovací krém s UV faktorom – kto ma pozná tak vie, že takéto veci programovo moc neriešim no v Indii to bola vyslovene chyba. Za dva dni som bol “na Husa”

• hygienické vložky – majú, no našli sme iba také “plastové”

• balzam na vlasy – kvalitný a na aký ste zvyknutí. Kvalita vody je od tej našej európskej na míle vzdialená. A aj keď nepatríte medzi “mastičkárky” tak sa môže stať, že si vlasy po umytí proste už vôbec nerozčešete (hádajte, kto pridal tento bod).

• doplnky výživy – ak idete dlhodobo tak sa zíde. Nám po mesiaci v Mulbekhu na jednoduchej strave a suchom vzduchu začali celkom výdatne vypadávať vlasy. Ja to mám teda od narodenia a som zmierený:), ale Muška to niesla celkom ťažko.

• čelovku, alebo iné svetlo – poznáte zo školy v prírode. Aj tí, čo sa nechystajú na pochod čarovným lesom to ocenia hneď keď po daždi vypadne v celej štvrti prvý krát elektrika.

• švajčiarsky nožík – nutná súčasť akéhokoľvek backpack cestovateľa

• sandále – na nohy číslo 46 sa tu ťažko čokoľvek hľadá. Odporúčam zn. Teva!

To je všetko. Vo všeobecnosti skôr odporúčame menej vecí, skoro všetko tam kúpite a lacnejšie. My sme išli podla hesla – čo nemáme, to nepotrebujeme – a šlo to. Väčšinu objemu batožiny sme mali techniku a veci okolo.

Ubytovanie

Bývali sme kade-tade, väčšinou lacné hoteli niekde pri ceste, občas ubytovne pre pútnikov, dharamshally, či gurudwary. Najviac sme platili 18€ v Jispe po zídení z Himalájí, najmenej nula u Sikhov v gurudwarách. Kto je ochotný ísť na indický štandard tak sa dostane na indické ceny a býva takmer zadarmo. Pri zjednávaní netreba zložito vysvetľovať, že nepotrebujete televízor či fén, stačí použiť slovo “ekonomi“. Toto slovo nám ušetrilo veľa rupií. Miestnosť s AC bola vždy tak o 30% drahšia, takže ak chcete ušetriť tak si ju škrtnite.

Ubytovanie v Mumbaji v Indii. Indická izba za 550INR

Štandardné ubytovanie v centre Bombaja – Sheel hotel pri CST. Keď sme vyrážali tak nám to prišlo trochu ako z hororu, na ceste naspäť to už bolo super útulné. 

Strava

Jedli sme vždy tam kde domáci. Ako vždy. Kde bol najväčší traffic, tam sme zahli – lokálne čajovne s deluxe atmosférou, domáce vývarovne, thali, čapáty, aloo paratha, samosa, .. rýdzo miestne veci. Ale pozor, v indickom McDonald´s sme boli tiež! Raz, keď sme po prílete do Bombaja potrebovali nutne na wc a internet.

Peniaze

Núdzová hotovosť € v opasku, zvyšok sme ťahali priebežne z bankomatov ktoré sú v každom trochu väčšom meste. Kombinácia Zuno + State Bank of India bola bez poplatku, ATM sú naozaj takmer všade. Vždy sme vyberali maximum čo šlo (10k) a odháňali Indov nerešpektujúcich osobný priestor.

Orientácia

Celú Indiu sme prešli s detským atlasom kúpeným po ceste vo Vadodare a offline mapami  do mobilu Maps.me a HERE WeGo. Občas išlo to, občas ono a keď sa to posralo všetko tak sme vytiahli ten detský atlas. To bolo nepriestrelné. Indovia sú veľmi nápomocní, vždy ochotne poradili, čo v kombinácií so základnou angličtinou (India je bývalá britská kolónia) zabralo vždy.

Križovatka v Indii. Keď nevieš kam sa vybrať.

Občas bola celkom sranda sa zorientovať. GPS nie je všemocná a baterky nekonečné.

Motorky

Pôvodne japonský koncept Honda Hero Splendor 100cc sa nám osvedčil na výbornú, Muška nemala ani v najvyšších sedlách cez 5000 najmenší problém. Výkonovo samozrejme áno, objem motora neukecáte, no konštrukčne sa na to dalo spoľahnúť. Pre indickú Hero Pession 110cc bol ale Ladakh už trochu moc – stroj má na tieto neštandardné podmienky zle spravený vzduchový systém a vo výškach sa dusil. Mimo najvyššie položených miest Indie to však išlo na A+.

Viac o kúpe a dôvodoch, prečo sme brali práve toto si môžete prečítať tu.

Najkrajšia časť

Zhodli sme sa na tom úplne okamžite – Ladakh. Očaril nás. Tomu, kto má skutočný záujem to tam trochu viac spoznať však odporúčame osloviť nejakú správnu dobrovoľnícku organizáciu, je ich celkom dosť, a zostať na jednom mieste dlhšie. Ľudia si na vás zvyknú, vy si zvyknete na prostredie a všetko pôjde ľahšie. Táto oblasť je v mnohých smeroch nezabudnuteľná.

Najťažšia časť

Rádžastan, okolo mesta Nagaur. Moslimská časť, kde nás nikde nechceli ubytovať. Hrali s nami hru “vyložte sa a my vám povieme, že máme plno.” Tri krát po sebe sme v 50 stupňoch nakladali, viazali  a znova vykladali všetko z motoriek. Mali sme toho dosť. Peklo peklo peklíčko.

Najpohodovejšia časť

Goa. Ale to vlastne ani nie je India. Geograficky áno, no duchom a vibráciami nie. A jasné, Vashisht, to bolo možno ešte lepšie. Bez mora, ale zato tak nejak viac Indické.

India – buď ju miluješ, alebo nenávidíš

Ten polrok ubehol ako voda. Sme stále na cestách, tieto riadky dopisujem z Vietnamu. Od vtedy sme prešli na motorkách cez indonézsky ostrov Jáva na Bali a Lombok,  potápali sa na Gili Air, prešli z vietnamského Saigonu sem do mestečka Hoi An, ale… India nám zostala pod kožou a zvláštnym spôsobom nejako chýba. Veľa krát sme sa pristihli ako ju pri stretnutiach s ostatnými cestovateľmi vychvaľujeme. Niekedy bola až hnusne úprimná, divoká a obrovská. Ťažko to ide k niečomu prirovnať, je to proste… India.

A áno, išli by sme pokojne znova a znova.

India mnohých tvárí - Divokí ľudia Rajastanu.

India mnohých tvárí – Divokí ľudia Rajastanu.

Diskusia:

Tags: