Tags:

India – Goa kruto mimo sezónu

… alebo tiež návrat ku koreňom.

Známy scenár. Hlavná stanica Bombaj CST, pol hodina lokálkou na zastávku Tilak Nagar, stadiaľ tri minúty pešo na Bombaj LTTST. Hluk, prach, žobráci, všade niekto. Ľudia spia len tak na zemi, spôsobnejší si na obkladačky rozbalia dvoj-stránku z novín. Stále Bombaj, nedobre. Skáčeme do nočného vlaku triedy Sleeper S3, vešiame batohy na háčiky a o pol piatej ráno vyskakujeme v inom svete.

Dedinská Canacona, stále spiaca. Cikády, krákanie žiab, neobvyklý priestor kde nieje nikto. Výberové ticho ako od Pala Haberu, že to po všetkých tých preľudnených indických mesiacoch až blaží uši. Žiadne trúbenie rikší – “taxi taxi sir?”, žiadna neutíchajúca premávka. Trochu poprchá, no v tejto časti sveta padá z neba teplá voda čo v nočných dvadsiatich piatich stupňoch nevadí. Šliapeme bez slov a užívame si zmes pocitov. Obaja sme ponorení v myšlienkach, premýšľame. V apríli sme tu práve takto z nočného vlaku začínali našu polročnú Indiu a na každej križovatke váhali kam zahnúť. Vtedy sme tu strávili dva týždne a tak teraz presne vieme kam zahnúť.

Správne zdechnutá Palolem beach.

V septembri zdochol na pláži Palolem pes. A medúzy. Nedeje sa tu nič, a preto sme tu.

Najlepší smer? Smer more. Vždy!

Mimo sezóny sa tu najlepšie zháňa ubytko tak, že si ľahnete na pláž a čakáte preberáte ponuky, preto zhadzujeme batohy do piesku a padáme vedľa nich. Je málo pred šiestou, kohút ešte spí a slnko zatiaľ lenivo žhaví rožne. Na týchto miestach je hlavná turistická sezóna november – marec. Po zbytok roku tu žijú len domáci, ľudia čo sa skrývajú pred zákonom, spisovatelia a my – dvaja Indiou kus zodranní Slováci.

Náš kokosový dom z apríla zmizol, zostali po ňom iba provizórne základy, po ostatných tiež a tak to na pláži vyzerá trochu ako po úspešnom tsunami. Stále tu pre nás však zostalo dosť tých murovaných a tak sme kľudní. Po krátkom spánku a tretej ponuke sa presúvame do bungalovu Rainbow, ktorý podľa ručne maľovaného pútača pamätá ešte Gándhiho rannú pubertu. Základný indický štandard – menšia, nie úplne vetraná miestnosť, v nej dvojposteľ s moskytiérou, nebezpečne sa kývajúci ventilátor, sprcha,  … aj tak budeme celý deň na pláži. S prísľubom prístupu do kuchyne a za tri eurá je to viac ako sexy.

rano

Want to see my shop? – monzún nevadí.

Domáci sa sťažujú – vraj posledné roky už nieje obdobie dažďov to čo bývalo a že im vysychajú “zimné” záhradky. Technicky má byť monzún, no leje väčšinou iba chvíľu cez noc a inak sa mračí výnimočne. Na každý pád je to však v tomto kraji osviežujúce. Keď sa nedajú loviť turisti tak lovia miestni aspoň ryby – každé ráno natiahnu na mori 5 stometrových sietí a potom preberajú garnáty, kraby, občas sa chytí malý žralok a kadejaký iný morský život. Väčšinu si rodiny delia medzi sebou, časť predajú za čerstva v meste na trhu.

Palolem, plody mora. India, Goa

Plody mora, čerstvejšie to už zohnať nejde. Nič nepríde na zmar. Čo nevyzobú miestni tak doberú okamžite vrany.

India, Goa. Palolem mimo sezónu je plný rýb.

Pri priemyselnom love sa takéto vyhadzuje. Toto je však ručná práca a tak sa plytvá minimálne. Pure Handmade!

Za nás je Goa mimo sezóny ešte krajšia a pokiaľ cestujete spoznávať a nie váľať sa na pláži s drinkom tak toto je správny čas. Stretávame sa tu s našou krvnou skupinou – Carl, britský grafik na volnej nohe tu žije trvalo, aj s jeho škótskou polovičkou – spisovateľkou. Už tri roky. Nemecko-indický pár s jeden a pol dieťaťom čo sme ich predtým stretli naposledy hore v Pushkare sa už tiež vrátili, naši milí Poliaci z Bombaja – Gregorz a Jolanta, niekoľko kusov Rusov so zaujímavým príbehom, Austrálčan Pearl…  je nás tu málo, pláž Palolem je správne krátka a tak po dvoch dňoch poznáte takmer všetkých.

Palolem, Goa. Kraby sa majú poprdeli.

Toto sú drobce, ale vedeli ste, že v Pacifiku žije krab čo má rozpätie nôh aj 6 metrov ? A potom v tom plávaj s úsmevom …

Palolem. Networking.

Networking v praxy a jeho administrátori. Asi nejaký vírus, ľahla im celá sieť.

Vlak na sever – smer Bombaj

Za nás má septembrová Goa 10/10. Keby nám nekončili indické víza tak sme tam zahrabaní snáď doteraz. Ale my sa raz do tejto podmanivej krajiny vrátime… Zatiaľ – Namasté !

Diskusia:

Tags: