Potrebujete si prevrátiť život z 6 na 9? Tak si dajte inzerát! Niekedy stačí naozaj iba jeden… Všetko to začalo malou chvíľkou odvahy, keď ma dobiehala beznádej a ja som s ňou utekala ako pred sedemhlavým drakom. S upreným pohľadom na monitor som vtedy hľadala odvahu a miesto kam sa chcem vybrať. Po mnohých neúspešných pokusoch s dobrovoľníckymi agentúrami som bola rozhodnutá ísť aj na vlastnú päsť. Ale sama?? Úplne sama?!? Na to som mala príliš plné gate. Tak som v jednej slabšej chvíľke naklepala inzerát na stránku “dobrodruh-a”.

Po niekoľkých bleskových reakciách od postarších pánov ma pomaly opúšťala nádej a dochádzali kvalitné nápady. Začala som si uvedomovať, že nájsť parťáka čo by do toho šiel so mnou rovnako po hlave nebude ľahké. Nad otázkou, či si s ním sadnem ako človek som teda v tomto kole ani nemala čas premýšľať, až do momentu kým mi neprišiel jeden e-mail.

Katka

E-mail, v ktorom som odrazu čítala všetky svoje pocity a túžby. Niekto s e-mailom “snurkadotopanok@”  ma spoľahlivo zasiahol a ja som cítila, že by “TO” šlo. Skomplikovali to jedine dátumy našich pracovných výpovedí. Dokonca to chvíľku vyzeralo, že pôjde každá z nás svojou cestou a tie šnúrky do topánok teda budeme navliekať každá inde. No aj tento moment zohral dôležitú úlohu.

Andrej a Tomáš

Katka si totiž práve niekedy vtedy dala svoj vlastný inzerát a ten k nám prihral Andreja a Tomáša. Ona je proste “krivič vesmíru” a isto už vtedy vedela, že chlapov budeme na ceste potrebovať. Slovo dalo slovo (rozumej chat dal chat), vymenili sme si pár smajlíkov a kúpili letenky.

Prvý krát spolu

Prvý raz som Katkin hlas počula v deň odletu, keď mi v zhone volala – “Mohli by sme zmeniť letenky kvôli štrajku! Čo tak letieť na Phuket..?..” Hovorím si – “Jasné, pokojne aj do Argentíny, keď nám to slečna z Emirates poberie!” Paráda. V rýchlosti som preletela Andrejove fotky na sociálnej sieti, nech nemusím za radom oslovovať cudzích mužov na letisku, naložila na plecia ťažký batoh a nastúpila smer Swechat.

Nebolo to však treba. V odletovej hale som Andreja spoznala hneď – ako jediný ťukal do počítača a sedel pri tom na zemi. Vyčlenila som ho teda okamžite od pánov v oblekoch a cestou si hovorím niečo ako – “Chvála Bohu..!“

Za pikosekundu sa k nám pridal ďalší člen výpravy – drobné tmavovlasé dievča. “Katka! To musí byť určite Katka!“, snáď som to aj vykríkla. Spoznala som ju podľa úsmevu, ktorý sa nedal zmýliť. Po tom, čo dorazil Tomáš sme boli komplet.

Bez pochybností a rozpakov, takto neuveriteľne prebehlo naše prvé hromadné rande na letisku. Všetci sme si zázračne “sadli” a spoločne nastúpili smer Thajsko. Takmer, ako keby sme sa poznali zo škôlky.

Katkina lekcia jógy. Level “Dubai Airport”

Diskusia: