Polrok v Indii – zhodnotenie
Game over.
Sme naspäť v Bombaji. Od posledného razu o takmer šesť mesiacov starší, pár vrások (snáď) skúsenejší a nepochybne o nespočet zážitkov bohatší. Opúšťame neobyčajnú krajinu. Nie preto, že chceme – proste nám končia indické víza a my musíme preč. Vyzeráme ako po vojne. Chudí, zodratí, navonok špinaví, divne opálení na zebru, ale aj tak dajako správne spokojní. O čom to vlastne celé bolo? Čo nám cesta dala a čo vzala? Spravili by sme niečo inak? A hlavne – išli by sme do toho znova? To a viac sa teraz pokúsim zodpovedať. Aj sám sebe.
Bezpečnosť nadovšetko! Ako vidíte, v Indii používa pásy iba srab. Po havárií dvoch menších osobných áut tu môže byť pokojne aj 56 zranených.
Pár čísel
Na začiatok fakty. Mám to ako z iného života, bolo treba sa celkom hlboko hrabať v poznámkach a samého ma výsledok prekvapil. Naozaj, je to ako iný život.
Cestu sme začali symbolicky prvého apríla 2016, toto píšem 12. septembra. V Indii sme teda boli 165 dní, 5 a pol mesiaca. Za tento čas sme prešli 2388 km vlakom, 8036 km na vlastných motorkách, pár stoviek autobusom a snáď rovnako tak pešo. Celá táto sranda nás spolu vyšla 3114€. Z toho letenka 606, motorky sme neskor predali s rozdielom 300 a 240 sme dali za benzín. Ubytovanie 750, zvyšok všetky ostatné výdaje – jedlo, vstupy, oprava motoriek,… Som prekvapený – na to, čo sme všetko prežili sa mi to zdá veľmi málo.
Prešli sme cez 9 indických štátov – Goa, Maharastra, Gujarat, Rajastan, Punjab, Jammu & Kashmir, Himachal-Pradesh, Uttarakhand a Haryana, všetko okrem prvého na 100cc motorkách. Teplotný rozptyl Nagaur – Khardoungla cez 50°C. Cez nacucané pralesy Gudžarádu až po vysoko položené púšte medzi Karakoramom a Himalájami. Veľa, veľa zážitkov.
Naša približná trasa sa dá vidieť tu – MAPA
35km úsek cesty NH1 Kargil – Mulbekh. V týchto kopcoch sme strávili viac ako mesiac počas dobrovoľníctva v škole SPDS. Je víkend a my práve ideme do Kargilu na @ internet !
Čo by sme spravili inak
Pred cestou sme sa snažili nachytriť a načítať množstvo článkov. Dozvedeli sme sa o tom, ako je India psychicky náročná a veľmi nebezpečná. Mali sme rešpekt, dalo by sa povedať, že až obavy o to ako budeme v takto stresovom prostredí fungovať pol roka. Teraz, na konci toho celého cirkusu už môžem napísať – tá “naša” India bola úplne, ale úplne do pohody. Išli sme si svoje a kde sa dalo obtekali vychytené turistické miesta presne tak, ako to máme radi. Šlo to. Keď sme sa občas vynorili k odporúčaniam zo sprievodcu Lonely Planet tak sa koncentrácia rôznych chytrákov s hadími očami samozrejme nápadne zvýšila – to áno – no všetko bola voľba a dalo sa tomu vyhnúť.
Kto má možnosť vymaniť sa zo stereotypu, trochu času a úprimnú chuť spoznávať tak India je správna destinácia. My sme sa tu zamilovali. Pamätám sa, ako som po vybavení 6 mesačných víz premýšľal čo tam budeme tak dlho robiť. Myslel som, že to bude stereotyp a nuda. Už si to nemyslím. India je – nie len veľkosťou – ako Európa. Každý štát je iný. Niektoré majú dokonca vlastnú reč a rozdiel medzi Ladakhom na severe a Keralou na juhu je takmer ako medzi severným Grónskom a južným Sudánom.
Kedy ísť ?
Z časových dôvodov sme vyrazili v apríli, v období sucha a hlavne – veľkého tepla. Aj domáci sa divili prečo. Odpoveď je, že keby sme nešli na sever, do Ladakhu, tak by sme aj my určite zvolili inteligentnejšiu časť roka. V tom prípade by totiž naozaj nemalo zmysel ísť v 47°C cez Rádžastán. Stačilo by počkať pár mesiacov a aj tu by sa dalo pokojne fungovať. To už ale v Ladakhu, v sedlách nad 5000mnm, mrzne a husto sneží. A práve o túto časť nám predovšetkým šlo, to bola naša najväčšia výzva. Práve v letných mesiacoch to tam bolo na parádu!
Priesmyk Khardong La. 5359 metrov nad morom. Najvyššie miesto našej cesty.
Čo si určite zobrať a čo nám chýbalo
Pravda je, že v Indii kúpite úplne všetko. Vo väčších mestách zoženiete baterky do GoPro 4, dátový kábel na Samsung či spirulínu za polovicu “európskej” ceny. Poznám však aj lepšie kratochvíle ako hľadať v dvadsať miliónovom Bombaji po obchodoch blond farbu na vlasy a hlavne – ak sa na niečo potrebujete skutočne spoľahnúť tak je lepšie to mať overené a priniesť si to už z domu.
Zoznam
• háčiky do vlaku – osvedčili sa. Táto “maličkosť” o ktorej sme sa dozvedeli na spriatelenej stránke nacaj.cz nám zachránila spanie vo vlaku
• kvalitný visiaci zámok + aspoň dva kľúče s gumičkou na zápästie (kľúče na zápästí asi úplne dobre nevyzerajú, no je to ultra-praktické, dá sa s tým aj do vody a tak)
• kvalitný opaľovací krém s UV faktorom – kto ma pozná tak vie, že takéto veci programovo moc neriešim no v Indii to bola vyslovene chyba. Za dva dni som bol “na Husa”
• hygienické vložky – majú, no našli sme iba také “plastové”
• balzam na vlasy – kvalitný a na aký ste zvyknutí. Kvalita vody je od tej našej európskej na míle vzdialená. A aj keď nepatríte medzi “mastičkárky” tak sa môže stať, že si vlasy po umytí proste už vôbec nerozčešete (hádajte, kto pridal tento bod).
• doplnky výživy – ak idete dlhodobo tak sa zíde. Nám po mesiaci v Mulbekhu na jednoduchej strave a suchom vzduchu začali celkom výdatne vypadávať vlasy. Ja to mám teda od narodenia a som zmierený:), ale Muška to niesla celkom ťažko.
• čelovku, alebo iné svetlo – poznáte zo školy v prírode. Aj tí, čo sa nechystajú na pochod čarovným lesom to ocenia hneď keď po daždi vypadne v celej štvrti prvý krát elektrika.
• švajčiarsky nožík – nutná súčasť akéhokoľvek backpack cestovateľa
• sandále – na nohy číslo 46 sa tu ťažko čokoľvek hľadá. Odporúčam zn. Teva!
To je všetko. Vo všeobecnosti skôr odporúčame menej vecí, skoro všetko tam kúpite a lacnejšie. My sme išli podla hesla – čo nemáme, to nepotrebujeme – a šlo to. Väčšinu objemu batožiny sme mali techniku a veci okolo.
Ubytovanie
Bývali sme kade-tade, väčšinou lacné hoteli niekde pri ceste, občas ubytovne pre pútnikov, dharamshally, či gurudwary. Najviac sme platili 18€ v Jispe po zídení z Himalájí, najmenej nula u Sikhov v gurudwarách. Kto je ochotný ísť na indický štandard tak sa dostane na indické ceny a býva takmer zadarmo. Pri zjednávaní netreba zložito vysvetľovať, že nepotrebujete televízor či fén, stačí použiť slovo “ekonomi“. Toto slovo nám ušetrilo veľa rupií. Miestnosť s AC bola vždy tak o 30% drahšia, takže ak chcete ušetriť tak si ju škrtnite.
Štandardné ubytovanie v centre Bombaja – Sheel hotel pri CST. Keď sme vyrážali tak nám to prišlo trochu ako z hororu, na ceste naspäť to už bolo super útulné.
Strava
Jedli sme vždy tam kde domáci. Ako vždy. Kde bol najväčší traffic, tam sme zahli – lokálne čajovne s deluxe atmosférou, domáce vývarovne, thali, čapáty, aloo paratha, samosa, .. rýdzo miestne veci. Ale pozor, v indickom McDonald´s sme boli tiež! Raz, keď sme po prílete do Bombaja potrebovali nutne na wc a internet.
Peniaze
Núdzová hotovosť € v opasku, zvyšok sme ťahali priebežne z bankomatov ktoré sú v každom trochu väčšom meste. Kombinácia Zuno + State Bank of India bola bez poplatku, ATM sú naozaj takmer všade. Vždy sme vyberali maximum čo šlo (10k) a odháňali Indov nerešpektujúcich osobný priestor.
Orientácia
Celú Indiu sme prešli s detským atlasom kúpeným po ceste vo Vadodare a offline mapami do mobilu Maps.me a HERE WeGo. Občas išlo to, občas ono a keď sa to posralo všetko tak sme vytiahli ten detský atlas. To bolo nepriestrelné. Indovia sú veľmi nápomocní, vždy ochotne poradili, čo v kombinácií so základnou angličtinou (India je bývalá britská kolónia) zabralo vždy.
Občas bola celkom sranda sa zorientovať. GPS nie je všemocná a baterky nekonečné.
Motorky
Pôvodne japonský koncept Honda Hero Splendor 100cc sa nám osvedčil na výbornú, Muška nemala ani v najvyšších sedlách cez 5000 najmenší problém. Výkonovo samozrejme áno, objem motora neukecáte, no konštrukčne sa na to dalo spoľahnúť. Pre indickú Hero Pession 110cc bol ale Ladakh už trochu moc – stroj má na tieto neštandardné podmienky zle spravený vzduchový systém a vo výškach sa dusil. Mimo najvyššie položených miest Indie to však išlo na A+.
Viac o kúpe a dôvodoch, prečo sme brali práve toto si môžete prečítať tu.
Najkrajšia časť
Zhodli sme sa na tom úplne okamžite – Ladakh. Očaril nás. Tomu, kto má skutočný záujem to tam trochu viac spoznať však odporúčame osloviť nejakú správnu dobrovoľnícku organizáciu, je ich celkom dosť, a zostať na jednom mieste dlhšie. Ľudia si na vás zvyknú, vy si zvyknete na prostredie a všetko pôjde ľahšie. Táto oblasť je v mnohých smeroch nezabudnuteľná.
Najťažšia časť
Rádžastan, okolo mesta Nagaur. Moslimská časť, kde nás nikde nechceli ubytovať. Hrali s nami hru “vyložte sa a my vám povieme, že máme plno.” Tri krát po sebe sme v 50 stupňoch nakladali, viazali a znova vykladali všetko z motoriek. Mali sme toho dosť. Peklo peklo peklíčko.
Najpohodovejšia časť
Goa. Ale to vlastne ani nie je India. Geograficky áno, no duchom a vibráciami nie. A jasné, Vashisht, to bolo možno ešte lepšie. Bez mora, ale zato tak nejak viac Indické.
India – buď ju miluješ, alebo nenávidíš
Ten polrok ubehol ako voda. Sme stále na cestách, tieto riadky dopisujem z Vietnamu. Od vtedy sme prešli na motorkách cez indonézsky ostrov Jáva na Bali a Lombok, potápali sa na Gili Air, prešli z vietnamského Saigonu sem do mestečka Hoi An, ale… India nám zostala pod kožou a zvláštnym spôsobom nejako chýba. Veľa krát sme sa pristihli ako ju pri stretnutiach s ostatnými cestovateľmi vychvaľujeme. Niekedy bola až hnusne úprimná, divoká a obrovská. Ťažko to ide k niečomu prirovnať, je to proste… India.
A áno, išli by sme pokojne znova a znova.
India mnohých tvárí – Divokí ľudia Rajastanu.